Vek sdny proces vo veci zloinov spchanch poas vojenskej junty v Argentne v rokoch 1976-83 zaal sa v stredu v Buenos Aires. Pred sd predstpilo 68 osôb obalovanch z nosov, muenia a vrd, spresuje agentra AP.
Medzi obalovanmi s aj bval vojensk piloti, ktor mali z palb svojich lietadiel do ocenu zhadzova liekmi ommench odporcov vojenskej diktatry.
Vetci obvinen mali nieo spolon s tajnou väznicou, ktor existovala na pôde koly vojenskho nmornctva v blzkosti Buenos Aires a poas junty slila na eliminciu avicovch vzbrencov. Poda odhadov väznicou prelo okolo 5 000 ud, väina z nich je nezvestn.
Nov sdny proces je v porad u tretm, ktor sa tka spomnanej koly, ale je z nich najvä, pretoe ako obete v om vystupuje 789 ud. Poas procesu sd vypouje vye 900 svedkov.
Medzi obalovanmi je viacero armdnych dôstojnkov a poddôstojnkov, ako aj vysokopostavench initeov junty vrtane bvalho kapitna Alfreda Astiza, znmeho i ako Anjel smrti, ktor ako agent prezrdzal a vydval junte disidentov.
Obalovan piloti, pe AP, sa po pde diktatry zamestnali v civilnch leteckch spolonostiach. Jednho z nich - Julia Pocha - vydalo do Argentny panielsko, kde sa dlh roky ivil ako pilot komernch letov.
Obalovan penzionovan navigtor Emir Sisul Hess poda vpoved bvalch kolegov vyhlasoval, e "väzni z lietadiel padali ako mravce", a tvrdil, e boli "avicovmi teroristami, ktor si zaslili smr". Hess, podobne ako aj mnoh jeho kolegovia, odmieta obvinenie, e sa zastovali na "letoch smrti".
Na lavici obalovanch je i bval minister financi Juan Alemn, ktor je obvinen z asti na muen, podobne ako aj prokurtor Gonzalo Torres de Tolosa.
udskoprvni aktivisti mali vemi dlho podozrenie, e lietadl nmornej pechoty sa pouvali na zhadzovanie tiel zmiznutch prvrencov opozcie do mora pri brehoch Argentny a Uruguaja, ale istotu v tejto veci nadobudli a po tom, ako sa v roku 1995 bval kapitn Adolfo Scilingo verejne priznal, e do mora v rmci dvoch letov zhodil 30 liekmi ommench aktivistov opozcie. Ako uvdza AP, hroz, e Scilingo bude odsden na shrnn trest 1000 rokov väzenia.
Argentnsky tm forenznej medicny v roku 2005 identifikoval niekoko tiel, ktor v roku 1997 na argentnske pobreie vyplavil Atlantick ocen. Vylo pritom najavo, e k zlomeninm konatn, ktor kontatovali u väiny obet, dolo pravdepodobne pri ich dopade na hladinu mora z vekej vky.
Stanica BBC informovala, e snahy o dosdenie tch, ktor prenasledovali odporcov vojenskho reimu, sa zaali v Argentne v roku 1983. V roku 1986 vak prezident Ral Alfonsn vyhlsil amnestiu na vetky zloiny spchan poas vojenskej diktatry, o zdôvodnil tm, e atmosfre v spolonosti tak procesy neprospievaj. Jeho zkony boli zruen v roku 2003. Odvtedy bolo vynesench vye 250 rozsudkov. Medzi odsdenmi s i udia, ktor stli v ele junty, vrtane generlov Jorgeho Videlu a Reynalda Bignoneho.